Polovica októbra 2016, zavčasu ráno zvoní telefón. Samozrejme išlo opäť o mačky. Dokonca o 3 mačiatka. O ich životy. Bolo treba okamžite konať. A tak sme konali. Naštartovali auto, zobrali všetko potrebné…odchytovku, prepravku, podberák, deku.
Tieto sotva 2týždňové mačiatka sa narodili mame, žijúcej v areáli firmy v Slovenskej Ľupči. Nikto o tom dlhšie nevedel, až dovtedy, kým ich neobjavili zamestnanci firmy v obrovskom vreci, plnom podrveného elektrošrotu. Počuli počas dvoch dní a nocí tenké podozrivé hlásky, snažiace sa z posledných síl volať o pomoc. Plač išiel z miesta, kde je plno takých vriec, naplnených nebezpečným ostrým odpadom. Zalarmovali Terezku, pracujúcu v spomínanej firme v administratíve, ktorej mačičky na ulici nie sú ľahostajné a vždy im podá pomocnú ruku.
Keď sme zavčasu ráno dorazili na miesto, Terezka ich už mala v prepravke, zabalené v uteráku, obložené teplými fľašami. Jej poskytnutá prvá pomoc im zachránila život. Hlavne tomu najmenšiemu z nich, čiernemu kocúrikovi Rayenovi, ktorý bol zo súrodencov najmenší a najslabší. Keď ho brala, už sotva dýchal a nehýbal sa. Tri opustené sirôtky boli takmer 3 dni bez mamy, hladné, choré, dehydrované, podchladené, so spálenými zodratými vankúšikmi na labkách… Chceli sme zobrať do bezpečia aj ich mamu, ale po nej nebolo ani stopy. Nikto ju už viac nevidel, jedlo zostávalo nedotknuté…je pravdepodobné že sa jej tam niečo stalo, areál je rušný, plný elektrošrotu a pohybujúcich sa ťažkých nákladných vozidiel. Doteraz po nej pátrame…
Mačiatka boli okamžite prevezené na veterinu, kde boli ošetrené, dostali ATB, kvapky do očí a po ubytovaní v núdzovej dočaske pri teplom radiatore, nevedeli sa nasýtiť teplého mačacieho mliečka zo striekačky. Najväčšia a najsilnejšia z nich, trojfarebka Kaya jedla aj za svojho čierneho bračeka, ktorý nemal až toľko síl, ale rovnako ako ostatní, bojoval o život ako sa na tieto mačacie šelmy patrí. Kayen tiež nezaostával, nevedel sa nabažiť mliečka, teplého peliešku a tesnej blízkosti svojich súrodencov a milujúcich opatrovníkov. Od samého začiatku mačiatka držali spolu, spávali na jednej kôpke, pretože vedeli, že len tak môžu prežiť…to je ich šanca, šanca pre najslabšieho z nich, ktorého zahrievali vlastnými telíčkami…
Mačiatka sa majú k svetu, sú v dočasnej opatere u Janky, kde dostali stopercentnú starostlivosť od všetkých členov rodiny. Neváhali obetovať svoje pohodlie a voľný čas popri práci a nastavili sa na mačací režim, nevyhnutný pre malé , večne hladné mačiatka, naučili ich piť z fľašky, masírovali brušká aby sa mohli vykakať, bežali na veterinu vždy keď sa niečo zomlelo…
Mačiatka tak pomocou všetkých zúčastnených šťastne vymenili studené vrece s elektroodpadom za teplý peliešok a už prišiel čas, keď môžu odísť do svojich vytúžených domovov.