Ako môžu dopadnúť dôverčivé a hladné zvieratá? Napríklad aj takto.

Často sa stáva, že niekto si na dvor zadováži mačku. Prípadne sa mu tam nejaká nasťahuje. Povie si – fajn moja, tu máš jedlo. Ale stále nie si moja,len tu môžeš prebývať. Nechcem ťa. Nezaujímaš ma. Ale občas ju dotyčný nakŕmi, zakopne o ňu. Keďže inde tá mačka nedostane nič, povie si super, toto je asi “domov” a zostane. No dotyčný si stále opakuje, že to nie je jeho zviera. Uvedieme vás na pravú mieru, aby ste vedeli ako to dnes funguje…

Ono to,  bohužiaľ, nefunguje nijak… všetci čakajú, že to celé s nechcenými mačkami “niekto” zariadi. Že existuje “nejaká” organizácia. “Nejaké” číslo, kam zavoláte, keď vás zvieratá na vašom dvore či v blízkom okolí začnú OTRAVOVAŤ. Keď ich je zrazu 10, 15, 20. Čo sa deje vo VAŠOM okolí je VAŠA zodpovednosť. Mačky sú stále na spodku obľúbenosti. Nik sa nepotrhá, keď ich vidí na ulici, hladné a zničené. Opýtajte sa OZ-iek a mačkárov, koľko im denne ohlasujú mačiek. Nám ohlasujú denne 1-5 nálezov! Čítate správne. Prečo sa na mačky stále dívame inak? Prečo si myslíme, že keď nájdeme mačiatko, tak nás prekliali všetci bohovia sveta?! Však je to malé, bezbranné mačiatko…jemný tvor, čo potrebuje nutne pomoc a záchranu. Prečo ste tak znechutení, keď k vám na dvor príde mačka a pýta si jesť? Nakŕmiť hladné stvorenie skutočne nie je nadľudský výkon… A že vám tam ostane? Tak nebudete mať myši! Ak sa aj o ňu nechcete starať ale vidíte, že sa dlho pohybuje v okolí, doprajte jej jeden luxus – KASTRÁCIU. Obráťte sa na OZ, na obec, na mesto. Žiadajte pomoc. Žiadajte si kastračné programy. Chcite nejakú aktivitu od kompetentných. Pretože dobrovoľníci končia. Bodka. Rad radom. Časovo, priestorovo, zdravotne.

Poďme k príbehu. Týka sa pána, ktorý má psychické problémy. Ale to mu nebráni nejak vždy mať zviera. Nedobre skončil u neho pes, nedobre končia mačky. Začne to jednou, končí to 10 zúfalcami v hroznom stave. Teraz sme zasiahli. Ale čo bude o chvíľu? Čo všetko už bolo do teraz…? Mám jednu mačku na dvore. Prečo ju nedám kastrovať? LEBO NIE JE MOJA?! Prepáčte, ale lepšie sa staráme o špeciálne tvarovaný smrečok v záhrade ako o živého tvora… Nečakajte, kým ich máte na dvore celú kolóniu. Potom je neskoro vydierať OZ-ká, že mačky pokapú atď. Prijmite zodpovednosť. Tento pán ju prijať nevie, lebo raz je duševne tu, raz tam. No bolo mu jasne vysvetlené, že ak sa u neho objaví ďalšie zviera, má na krku trestné oznámenie aj políciu.

V celej tejto mizérii s obrovským počtom mačiatok a nechcených mačiek sme sa podujali pomôcť s kastráciou na tomto dvore, volajme to u pána Xanaxa. Poďme rad radom, ako to prebiehalo:

12.6.2019 Test a kastrácia mačky Olinky. Keď sa preberala z narkózy, bolo okamžite jasné, že túto kožou obtiahnutú kostru už nepošleme nikam…Ledva sa postavila na nohy. Týždeň sa hádzala do misky a plazila pred rukou. Milá Olinka zostala. Už je z nej krásna oblá mačka, mladá kočka s jašivými očkami. Prenádherná dlhá srsť. Ešte ju držia zlé spomienky, ale začína byť aj veselá. Čaká na láskavý domov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

13.6.2019 Mačiatka Drako, Leyla, Manny, Bubba, Mia. Prišli len na kontrolu, odčervenie a odblšenie, aby tam lepšie zvládali život. No mačatá boli celé od hníd, smrdeli ako zo stajne, za jedlom sa vrhali a boli polodivé. Vrátiť ich tam by znamenalo zberať ich neskôr divšie a viac choré… Jupí, čo poteší viac ako 5 smraďochov v stop stave. Prvé dni boli v klietke na chodbe, cez deň sme ich vynášali von, lebo nemali kde byť. Katastrofa. Ale! Manny, Bubba a Mia sú adoptovaní. U nás stále čaká Drako a Leyla. Drako odvážny tigrík s papučkami a Leyla jemná korytnačka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

27.6.2019 Test a kastrácia Pastelka a Šumienka. Detto ako pri Olinke. Vychudnuté, zablšené, zo Šumienky stále vyčesávame hnidy. No po zobudení z narkózy sa neskutočne tešili človeku a dotyku. Toto spája všetkých dospelákov. Nevedia sa nabažiť kontaktu. Vďaku prejavujú nonstop. Obe baby čakajú na domov. Pastelka je štíhla krátkosrstá egypťanka, čo rada preskúma dvor a Šumienka je strapatá dlhosrstá maznáčka, čo bude ležať iba na chrbte a ukazovať pupok na škrabkanie. Už zažijú iba dobré veci. Aj keď máme plno, nemôžeme zvieratám pomáhať na polovicu. Máme ich v rukách, musíme za ne rozhodnúť správne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

17.7.2019  Ferrero a Rocher. Tu to začína byť smutné a do plaču. Rocher bol silnejší, vyzeral lepšie, ale trpí hroznou pododermatitídou – má zmäknuté vankúšiky na labkách. Absolútne nemôže ísť naspäť von. V takom stave sme to ešte nevideli. Lieči sa, ale zmiznúť to nezmizne… Bol strašne hladný, trpel hnačkou, mal infekciu očí. Dnes vyzerá lepšie, silnie. Má neskutočne maznavú povahu. Iba by sa líškal a hladkal. Až je problém ho ošetriť, lebo sa stále podhadzuje pod ruky. Ferrero prišiel v oveľa horšom, priam katastrofálnom stave. Nevládal držať hlavu, bol podchladený, vychudnutý, špinavý, plný hníd a medzi prstami labiek mal hrče piesku a zeminy. V uchu mal polyp, pri stlačení ušnice mu vytekal hustý hnis. Musel sa dlho trápiť. Zadok má až vyštípaný z hnačiek. Polyp sa odstránil, operáciu prežil. Ucho sa lieči. No prúser sú obličky. Čaká ho kontrolný odber, no stále je možné, že zlé hodnoty nebudú iba z dôvodu zlej výživy… Ak mu zlyhávajú obličky, nepomôže mu nič. Nezažije domov. Aj keď, v tejto situácii sa obávame, že aj keď prežije a vylieči sa, domov tak ľahko nenájde…momentálne vyzerá hrozne. A predsa, čierny nudný kocúr nemá veľa záujemcov. Zabudli sme, aj on má miernu pododermatitídu. Jackpot, však?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Takže, mačky v okolí nie sú vaše… Koho však sú? Koho na tomto svete majú?

Sme všetci tvoji pane bože a či iba niektorí…?

My za nich budeme bojovať. Vidíme ich utrpenie. No prosíme, dívajte sa aj vy.