Popis
MOTÝLIK zachránený v hodine dvanástej !!!
Večer 7.9.2014 mi bolo na sídlisku Sásová v BB nahlásené malé vychudnuté a usoplené mačiatko. Hneď som ho vyzdvihnúť a neverili sme vlastným očiam. Slečna Monika držala na rukách v teplom košíčku už len schránku na utrápenú dušu, mĺkve telíčko, bez výraznejších známok života. To mača bolo ľahučké a zraniteľné ako motýlik, iba kostičky a kožička s náznakom krásnej dlhej srsti, nič viac. Na chvíľu zastal čas. Kým sme sa ako tak spamätali. Zahnisané očká ktoré sa mu preto nedali ani otvoriť, zaschnutý vytečený hnis okolo nošteka a papuľky mu bránil v normálnom dýchaní. To bol dôvod na urgent!! Do pol hodiny ho už preberal do svojich skúsených rúk náš nenahraditeľný veterinár Dávid. Kocúrik vážil iba 300gramov!!!!
Neviem kde boli dovtedy všetci hrdí sásovčania, ktorým smerom klopili zrak, keď sa malý túlal ulicami a prakticky umieral? V hodine dvanástej bol zachránený prvýkrát, keď sa rozbehol so zbytkom svojich síl k Monike. Druhýkrát mu zachránil život veterinár…momentálny stav mačiatka-kostričky bol predzvesťou toho najhoršieho…pulz 50, teplota 35stupňov, silne dehydrovaný, apatický, hnačka, blchy…niet viac čo dodať. Ale tak ako zabojoval veterinár, tak zabojoval aj maličký, dostal niekoľko infúzií pod kožu, pretože žilky na labkách mal tenšie ako najtenšia existujúca ihla, doslova praskali pod tlakom. Dostal aj atb, teplé zábaly, pastu a tým aj nádej na prežitie. Boli sme pripravené na všetko, ale verili sme, že sa ráno postaví na nohy.
A on to dal!!! Ráno stál na tenučkých nôžkach a ten pohľad dokazoval že má chuť žiť. A dokazuje to každou hodinou, každým pribúdajúcim dňom. Teraz sa nachádza v DO, sám pije, papá-doslova hltá všetky dobroty, ktoré dovtedy nepoznal. Hneď sa naučil chodiť aj na záchodík. Je to totálny maznoško, miluje dotyky, túli sa k človeku ako sa len najviac dá, najradšej sa nosí na rukách. Včera bol odčervený, ešte bojuje s hnačkou, ktorú liečime tabletkami. Je to bojovník telom i dušou. Zvíťazila chuť žiť. Dostal šancu a on ju využil. Papal pravidelne, priberal každým dňom až jedného dňa keď dočaskárka Ľudka musela ísť mimo domov a motýlika zatiaľ dala Monike – nálezkyni – sa tá rozhodla, že si ho nechá nastálo. Motýlik si teda hneď našiel majiteľku, len ich cesty sa spojili úplne až teraz.