Wolfie

Na Wolfieho budeme spomínať navždy. Jeho príchod k nám nebol nijak dramatický, nebol ťažko ranený, týraný, ani chorý. Objavil sa v čase, keď sme od našej záchranárskej činnosti utekali na 2 dni do hôr, oddýchnuť si, nabrať sily a vypnúť. Duševná hygiena a odstup je extrémne dôležitý, inak človek vyhorí a skončí. Pri tejto činnosti sme na hrane každú chvíľu. Tento víkend bol špeciálny v tom, že naša túžba po tichu a kľude sa ukazovala už priam ako fyzická bolesť. Piatok večer človek vystúpil z auta, v tichu, v lese, vidí len hviezdy a teší sa ku krbu, čítať knihu. Zahadzuje všetky starosti. No po dvoch minútach sladkého pocitu izolácie začujete to známe “mňau”… To opatrné, tiché, prosebné mňau, ktoré tam nemá čo robiť. Pod kríkom, v mraze, so strachom v očiach. Zlomí vás to zase o trochu viac, aj keď okolo toho nie je facebookový ruch, nezapája sa do jeho pomoci 1000 ľudí, netrpí raritnou chorobou. Je to len ďalší obyčajný tigrovaný kocúr, ktorý nejakému dedinčanovi začal prekážať a vyviezol ho kilometre za dedinu, k chatám bez obyvateľov. Asi tam bola aj nejaká “geniálna” myšlienka v pozadí, možno mal na holiach chytať myši, piť zo zurčiaceho potôčka a naháňať motýle po lúke. Realita? Teplota -1°C, zamrznutá zem na kosť, nikde žiadna voda, už vôbec nie motýle… Stále máme v hlave to čierne zamrznuté ticho, kde ten kocúr mal prežívať svoje dni. Aké šťastie, že nás únava dohnala práve tam a práve vtedy. Wolfie bol okamžite ubytovaný v chate a na ďalší deň cestoval s nami do civilizácie. Nejdeme hodnotiť ľudí a ich pohľady na to, čo je pre zviera správne a vhodné. Sú veci, kde sa môžu naše a vaše názory jemne rozchádzať. Ale niečo je už naozaj extrémne cez čiaru a my veríme, že každému sa vráti to, čo dáva. My sme dali Wolfiemu šancu, jeho nájdenie nás strašne potešilo, pretože ďalšiu dušu sme vytiahli z tmy na svetlo. Wolfie je pán kocúr. Dobrák, vďačný a pokojný. Momentálne sa dostal do dočasky do rodiny, ktorej ďakujeme za pomoc. Berú k sebe tieto duše a pomáhajú im prečkať do času adopcie. Wolfie je v dočaske s Lamanchom, sú celkom fajn kamoši. Ale spoločná adopcia nie je podmienkou. Len dobrým nápadom 🙂 Wolfie je jemné zviera, citlivá duša, pokojný a rozumný parťák. Má v sebe takú zvláštnu hĺbku. Možno práve kvôli nej bola jeho záchrana taká…iná. Svojim spôsobom ľahká, zároveň však veľmi ťažká. Celé to okolie a predstava jeho budúcnosti…ako zlý film. No záver príbehu bude iný, napíšete ho vy a my vám budeme naveky vďační za špeci dobrý domov pre tohto nádherného, mladého gentlemana.